Finále a uzavretie kruhu deja, ktorý zabral viac ako 20 000 rokov ľudskej histórie fiktívnej “blízkej” budúcnosti. 20 000 rokov je vo vesmírnych priestorových a časových merítkach nič, nemerateľný okamih stavu hmoty a energie. V mnohých smeroch šokujúce a mrazivé finále, kde sa autor naozaj vybúril, samotné dielo patrí medzi trojku najhustejších kníh z celej série.
Ale pozor. Ešte nasledujú dva fantastické prídavky v podobe dvoch kníh PŘEDEHRA K NADACI a ZRODÍ SE NADACE, ktoré retrospektívne opisujú veci, ktoré sa diali medzi ROBOTI A IMPÉRIUM a prvou NADACI. Čiže ozrejmujú množstvo veci, ktoré dajú do istých faktov logiku.
Celý súbor 12 kníh (od JÁ, ROBOT až po poslednú ZRODÍ SE NADACE) je jedna neuveriteľná jazda postavená na pozadí vedeckej fantastiky, ktorá je hlavne nosnou kostrou celého toho diela. Prvá kniha bola súbor vzájomne poprepájaných poviedok, ktoré nás uviedli do sveta robotiky v 20tom a 21om storočí. Táto prvá kniha je s určitosťou povinná literatúra, ak si chceme vychutnať dielo v celku. Po prvej knihe nasledovali štyri knihy, ktoré sa venovali vzťahom ľudia vs. roboti, resp. ľudia zo Zeme vs. ľudia, ktorí sa zo Zeme už odsťahovali. Dej sa odohrával v budúcnosti vzdialenej niekoľko tisícročí. Tieto štyri knihy boli vo svojej podstate špičkové detektívky. Čiže mix scifi, detektívky a pár vedných oborov, ktoré sú zamerané na správanie jednotlivcov, či más ľudí.
Po prvých 1+4 knihách sa dej presunie o dosť veľký čas dopredu, cca + – 15 000 rokov. Prvé tri knihy z deja Nadácie sú sociologické záležitosti, ktoré riešia prípadnú katastrofu z celogalaktického hľadiska. Nie astrononickú. Riešia globálnu galaktickú politiku, ktorá bola tvorená ľudstvom rozlezeným po celej Galaxií , ktoré obývalo viac ako 25 000 000 obývateľných planét. Čo je ale mikroćíslo oproti celkovému počtu hviezdnych sústav v Galaxií. Populácia bola viac ako 10 000 miliárd ľudí. Posledné štyri knihy z prostredia Nadácie sú nadstavbou aj pôvodnej robotickej, aj nadačnej série.
NADACE A ZEMĚ je proste žranica, ktorú netreba nejako extra rozoberať, nakoľko by zmizol moment prekvapenia.
Celé toto dielo, týchto 12 kníh, doplnených ešte trojicou kníh ( spomeniem ich v poslednom príspevku – budú ešte dva) z prostredia Galaktického Impéria je niečo, čo sa ťažko porovnáva s hocičím iným, čo sa týka literatúry. Napriek tomu, že je to prioritne vedecká fantastika. Ale keď do toho vniknete, vedeckú fantastiku prestanete vnímať. Je to mix všetkého, všetkých druhov zamerania literatúry, aké si viete predstaviť. Mix, ktorý má hlavu a pätu. Je tam všetko. Doslova aj analýza srania (doslova srania). Sú tam prírodné vedy, náboženstvo, politika, história, všetky formy umenia, šport, technika, psychológia, sociológia, sex vo všetkých možných podobách – vrátane rôznych anomálií v podobe hermafroditov, drogy atď… Jednoducho všetko, čo sa kedy o vás obtrelo.
Autor bol jednoznačne génius. Minimálne z pohľadu predstavivosti a schopnosti opísať veci komplexným spôsobom. Bol aj špičkový vedec, okrem toho, že hlavný zdroj jeho obrovských príjmov bol z písania kníh.
Bol jeden z najplodnejších autorov histórie, ak nie najplodnejší. Dielo ktoré som analyzoval ja, bolo iba malou časťou jeho skutočne obrovského diela. Prvá kniha z diela, ktoré opisujem bola písaná začiatkom 40’s minulého storočia a posledná koncom 80’s, pár rokov pred zbytočnou a tragickou smrťou autora.
Celý význam a zmysel mojich príspevkov je v poukázaní na samotného autora a časť jeho tvorby, ktorá poschytávala všetky možné ceny a ocenenia za kvalitu a prínos nepredstaviteľných rozmerov do sveta literatúry.
Prečítal som za ten čas, odkedy som sa naučil čítať, množstvo kníh. Skutočne obrovské množstvo beletrie, faktografie a vedeckotechnickej odbornej literatúry, ktorá sa týka hlavne vojenských zalezistosti, zbraní, dopravných prostriedkov, astronautiky, astrofyziky a paleontológie. Stovky kníh od roku 1980-81, kedy som začal čítať prvých Ferdov Mravcov. Každá z tých kníh mi niečo dala a k niektorým sa pravidelne opakovane vraciam, nakoľko v mnohých prípadoch nemáte šancu absorbovať nuansy a detaily knihy na prvé prečítanie.
Jednoducho Asimov je taký komplexný, akí komplexní boli napr. The Beatles. Len tí svoju komplexicitu dosiahli v mladom veku, v šialene krátkom sedemročnom období. Ako autori hudby a textov zabŕdli do každého žánru hudby, určili smerovanie popmusic, rocku, hardrocku a psychedélie na ďalšie desaťročia, zvládli prakticky každú formu spevu, minimálne traja z nich obstojne zvládali viac rôznych nástrojov a navyše dobre vyzerali v každom svojom období.
Asimov je jednoducho úkaz, ktorý je z globálneho hľadiska celosvetovo rešpektovaný gigant literatúry. U nás je to nepodstatný menšinový autor a mnoho ľudí, ktorí inak radi čítajú, nevedia o čo prichádzajú ignoráciou jeho diela. Rusi a Francúzi mali gigantov podobného rangu, hlavne v 19tom a začiatkom 20teho storočia.
Rád by som poukázal ešte na jeden fakt, ktorý sa týka Asimova, keď opakovane, raz za pár rokov, čítam jeho knihy. Tento borec bol skutočný vizionár. Knihy, písané pár desiatok rokov dozadu, sú plné vychytávok, ktoré sa stali z časti “bežnými” vecami v súčasnosti a sú plné technológií, ktoré ešte len môžu prísť. To je jedna vec, tá menej podstatná.
Druhá vec, tá ktorá je pre mňa zaujímavejšia, sú jeho opisy rôznych javov a zákonov, ktoré sa týkajú astrofyziky. Bol špičkový vedec, ale astrofyzika nebol jeho prioritný obor. Paradoxom je, že v astrofyzike bol možno viac doma ako mnohí profesionálni astrofyzici. Veci, ktoré opisoval pred desiatkami rokov, sú teraz jednoducho a doslova predstaviteľné vďaka výkonným kompom a skvelým programom, ktoré umožňujú vizualizáciu, ktorá v rozmedzí 50’s -80’s nebola možná. Bez ohľadu na to, či ide o klasickú fyziku, alebo relativistickú fyziku.
Čiže napr. mnou dávnejšie spomínaná záležitosť, ktorá sa nachádza na tomto webe, ELITE DANGEROUS HORIZONS (vesmírny simulátor, ktorý umožňuje pohyb po celej súčasnej detekovanej a pozorovanej Galaxií – podľa pravidiel aj klasickej, aj relativistickej fyziky) je ideálnym prostredím na predstavu veci, ktoré sa bežne diali v knihách zo sérii o Robotoch a Nadácii. Veci, ktoré sa týkali pohybu v rôznych hviezdnych systémoch (nie medzi nimi). Predstavte si prílet k nejakej štatisticky priemernej hviezde a momentálne ste od nej vzdialení pár svetelných hodín (dní). Bez ohľadu na vašu rýchlosť (pokiaľ sa bavíme o princípoch relativistickej fyziky) zažijete niečo, čo sa slovami preniesť nedá. A je jedno, či sa plížite k hviezde z kraja jej systému týždne, alebo minúty (pokiaľ letíte nejakou nadsvetelnou rýchlosťou ,napr. až 1000násobkom rýchlosti svetla). Väčšina hviezd má planetárny systém, ktorý má klasickú štruktúru z pohľadu celej Galaxie. Na nízkych orbitách okolo hviezdy (do 200-300 miliónov km od hviezdy) sa nachádzajú menšie planéty s tvrdým jadrom a povrchom, na vzdialenejších orbitách sa vždy nachádzajú plynní obri. Toto neplatí v systémoch, ktoré sú tvorené z viacerých hviezd. Vtedy prípadne planéty (ak vôbec vzniknú) obiehajú okolo spoločného ťažiska viachviezdneho systému.
K podstate, ktorá sa týka Asimova. Je neuveriteľné ako starý pánko vedel opísať veci, ktoré si mohol vizualizovať iba na základe dát, ktoré mal k dispozícii z NASA a rôznych vesmírnych agentúr.
Vtedy (v rozpätí medzi 50’s a 80’s) ste si to mohli predstavovať jedine z opisu, dnes túto skúsenosť viete prežiť a zažiť vďaka špičkovým simulátorom, resp. jednému, ktorý ďaleko predčí všetko ostatné a mnohí špičkoví vedci, ktorí riešia vesmírnu problematiku, ho vychvaľujú ako špičkový nástroj na vzdelávanie v tejto oblasti. Pokiaľ ide o vizualizáciu a presnosť použitých dát na vytvornie modelu našej Galaxie.
