Asi najšťavnatejšia časť z prvých troch “Nadácii”, čiže ôsma kniha v dejovom poradí zo série o Robotoch a Nadácii. V deji, ktorý začal v knihe “Já, robot”.
Nachádzame sa asi v polovici tisícročného procesu (mnoho tisíc rokov po deji prvej knihy “Já, robot”), ktorý nadizajnoval a zadefinoval geniálny matematik Hari Seldon. Sme asi 400 rokov po jeho smrti, pár rokov po anomáliách, ktoré sa odohrali v rámci ľudskej civilizácie (rozlezenej po celej Galaxií), ktoré boli tak málo pravdepodobne (štatisticky sa blížiace k nule), že ich do svojich výpočtov vedome Seldon ani neaplikoval. Celý jeho plán obnovy zdevastovanej a zničenej civilizácie bol od nezrealizovania maličký kúsok. Veľmi malý. Ak by k tomu došlo, celý proces povstania ľudstva z popola bol odhadovaný na viac ako 30 000 rokov. Ale starý beťár Seldon myslel na všetko, čiže pripravil žolíka, či poistku aj na tie najneočakávanejšie haluze. Niečo ako krabička záchrany. Keby sa niečo posralo.
V posledných dvoch príspevkoch ohľadom tejto knižnej série bolo spomínané vytvorenie základne vedcov, na zašitej planéte, v jednom hviezdnom systéme, kdesi na konci jedného z galaktických ramien. Pár desiatok tisíc vedcov dostalo titanskú prácu, ktorú som tu už opísal. V konečnom dôsledku mal byť výsledný produkt ich práce spôsob obnovy technologického, vedeckého a materiálneho úpadku, ktorý bol nevyhnutný. Čo sa nakoniec začalo a darilo realizovať aj v praxi. Lenže táto partička vedátorov, ktorí sa realizovali po celé generácie, začala od istého času dostávať pekne na držku. Vďaka činiteľu, ktorý nebol v plánoch vôbec zahrnutý. Konkrétne išlo o malého nenápadného tvora, človiečika, ktorý zamával chodom dejín viac ako všetky možné doterajšie udalosti, z celogalaktického hľadiska, v rámci celej známej histórie.
Človiečik narobil taký chaos, aký svet nevidel. Našťastie Seldon nezaložil iba jednu Nadáciu, či základňu. Založil aj druhú. Postavenú na úplne iných princípoch. Ktoré vôbec neboli o vede, či technológiách, alebo materiálnych veciach. Prvá Nadácia o tej druhej nemala po celý čas ani šajnu, čiže o nej netušil a nevedel doslova nik, okrem dávno mŕtveho Seldona. Táto druhá Nadácia za nachádzala na ešte zašitejšom svete ako prvá. Samozrejme týpkovia z druhej Nadácie vedeli všetko o všetkom a začali kukať, keď sa spomínaný človiečik začal realizovať. Doslova mali po vtákoch, keďže človiečik, vďaka svojim výnimočným schopnostiam vznik a výskyt tejto druhej Nadácie tušil, či predpokladal. A nebol na omyle.
A začala zábava. Zvyšok v knihe. Prajem príjemné čítanie. Pokračovanie o pár dní kúskom par excellence NADACE NA HRANICÍCH, ktorý je začiatkom mohutnej nadstavby prvých troch kníh zo série o Nadácii.
