Menej známa skladba z roku 1967, ktorú nahrali 11. 5. 1967 a ktorá vyšla o dva mesiace neskôr ako B-strana singla k songu All You Need Is Love. Je to vlastne dvojpesnička, či symbióza dvoch skladieb od Johna (sloha) a Paula (refrén).
Táto vec má pre mňa zvláštny význam. Na jar v roku 1990 som sa dostal k CD Magical Mystery Tour (táto vec sa nachádzala aj na tomto disku) a k prvej zostave na prehrávanie, ktorá skutočne hrala dunivé a plné basy. Táto pesnička vtedy dunela u nás každý deň a rodičia mali z toho riadne nervy. No nevypekajte si také basové lahody naplno. V tom období som si kúpil aj prvú basgitaru vo svojom živote, s ktorou mi predávajúci (môj stredoškolský učiteľ-basista zo známej okresnej zábavovej kapely) výhodne pribalil aj jeho, relatívne silný, aparát. Vtedy som vlastne objavil basovanie Paula McC. Do tohoto obdobia som hral ich veci iba na gitare. Tento song ma prizabil a ja som zodral tony starých trsátok a pražce na G-polohe, či už hlbokej, alebo o oktávu vyššej na tej istej strune. Paul to tu masti skoro celú vec a mne tie vibrácie robili neskutočne dobre. Je to primitívna linka, ale výborná na učenie trsátkovym hraním. Keď som zvládol toto, tak som sa vrhol na ďalšie Paulove basové vychytávky a musím napísať, že lepšiu školu basovej gitary som nemal a ani nebola potrebná. Len pre zaujímavosť, songy, ktoré som ako basista-zelenáč omieľal na svojej novej prenosnej veži boli tieto: Birthday(tam hral basu George), Savoy Truffle, Day Tripper, Oh Darling, The Ballad Of John and Yoko-všetko relatívne jednoduchšie basové linky, ale vymyslené vymakaným spôsobom. Jeho hra v diele The Beatles obsiahla všetko, čo dobrá basová gitara potrebuje. Hral rock, punk, swing, zárodky trash metalu a riadne haluze. Rytmiku jednoduchú, aj totálne virtuózne komplikovanú. A melodiku takisto, niekde úplne jednoduchú a niekde basa bola samostatná pesnička v pesničke-napr. Something, alebo Rain. Jediný štýl hrania, ktorý Paul na base nepoužil ani v neskoršom post-beatles období je naturálny a neškolený prirodzený slap ala Flea z RHCP.
Nazad k pesničke. Veľa ľudí ju skutočne nepozná. Osobne ju považujem za celkom dobrú a recesistickú psychedéliu. The Beatles v tomto období uvažovali o kúpe jedného opusteného a neobývaného ostrova pod správou gréckej vlády v Egejskom mori, kde sa chceli dlhodobo zašiť pred svetom, aj so svojimi najbližšími priateľmi, kolegami z hudobného remesla a členmi rodiny. Išli to tam, ako správni a čerství hipíci, okuknúť a a po dvoch týždňoch zistili, že by to aj celkom išlo. Problém nastal vtedy, keď sa informácia o kúpe ostrova dostala nejakým spôsobom do médií a bolo po kľude a relaxe. Od kúpy odstúpili, zo svojho sna o malej komunite sa otriasli a vrátili sa nazad do ruchu veľkomesta. Domáce video k tomuto pártýždňovému pikniku sa odohráva počas audia k tomuto príspevku. Pesnička je schuti a zvesela zaspievaná, má jednoduchú štruktúru a text si robí prdel z rôznych magorov, ktorí sa nejakým náhodným spôsobom dostali k balíku peňazí, sú z toho v ľahkom šoku a mali by si ich chrániť vo veľkom hnedom vreci v ZOO.
Teraz k nástrojom a hlasom, ktoré znejú na nahrávke. John spieva (zdvojený hlas), hrá na clavioline a piane. Paul spieva, hrá basu a piano. George spieva, hrá na gitare a tlieska. Ringo búcha, hrká tamburínou a maracasom. Je tu ešte starý kamoš Eddie Kramer na vibrafóne. Potom vzadu na konci bľačí roliš Mick Jagger a na oboe hrá nebohý blonďák Brian Jones. To je všetko, myslím, že som nezabudol na nikoho.
Výsledkom je neobohraná a dobrá pesnička, ktorá ma prvý raz v živote upozornila na to, že v The Beatles existoval nejaký basista. Bolo to zhodou okolností po kúpe riadneho prehrávača, dovtedy som basu ignoroval. Predpokladám, že takto počúva ich nahrávky 95 percent ľudí, ktorí poznajú niečo z ich tvorby. Čo ale nie je na škodu, aspoň sa nerozptyľujú skrytou a zašitou kvalitou najlepších basových liniek z histórie basových liniek 20-teho storočia.
