Skvelá Johnova vec, nachádzajúca sa v hĺbke ich (v poradí druhej) LP With The Beatles. Je to jedna z piesní, ktoré poznám najdlhšie, keďže sa nachádzala na platni, ktorá u nás, v období ČSSR vyšla licenčne a bolo možné sa k nej dostať. Bola to jedna z troch originálnych LP od The Beatles, ktoré u nás licenčne vyšli pred rokom 1989 a patrí aj medzi to lepšie, čo od nich uzrelo svetlo sveta. V čase tejto nahrávky mal najstarší 23 rokov a najmladší 20 rokov.
Táto vec sa mi vždy páčila. Hlavne vďaka spevu mladého Johna, ktorý tu má tú správnu a jeho typickú farbu hlasu, ktorý som mal tak rád. Aj keď pre iné dôvody ako Paulov. Pesnička má jednoduché akordy a ešte jednoduchší text, ale funguje to. Napríklad aj na tomto banálnom texte vidno ako nevedomky (možno vedome) frajersky boli schopní rytmicky frázovať jednoduché veršíky. Zvuk pesničky je výborný. Tlcie nástroje majú aj teraz zvuk o akom snívajú stovky mladých kapiel počas nahrávania svojich prvých vecí. Gitary sú v poriadku a basa tu hrá v slohe spôsobom, aký bol vtedy netradičný. Paul tu hrá v slohe akordy (dvojhmaty), ale to som si uvedomil, až keď som učil hrať túto chutovecku. Pekne tu počuť jeho lubové drevo, ktoré používal ako basgitaru. K spievaniu Paula a Georgea tu stačí dodať málo. Málokto v histórii popmusic mal k dispozícii takých ďalších dvoch spevákov na výpomoc.
V prítomnosti sa pozerám na túto vec tak ako vždy. Pri inom zvuku a aranžoch by sa nestratila ani teraz, je plná jemnej naliehavosti, ktorá je poznávacou značkou nadpriemerných.
Výsledokom je výborná vec Johna Lennona, ktorá nebola ich koncertným číslom a ani by zrejme naživo veľmi nefungovala. Patrí medzi medzi to lepšie, čo John na začiatku ich megaúspechu vymyslel. Treba ju porovnať s tvorbou ostatných kapiel z r. 1963. Odpoveď je jasná.
