Pieseň Johna Lennona vyrobená viacmenej na objednávku. Bola nahraná v júni 1967, aj v čisto štúdiovej podobe a takisto ako položivák, počas ktorého sa udiali veci, po ktorých netúži žiadny režisér programu, z dôvodu zlyhania techniky, ktoré sa udialo 30 sekúnd pred vysielaním tejto skladby. Našťastie sa to nejako zvládlo.
Oni, ako jedna z najúspešnejších a najpopulárnejších vtedajších kapiel,boli oslovení tvorcami televízneho programu OUR WORLD na skomponovanie nenáročnej piesne s nejakým výraznejším a o to jednoduchším posolstvom. Tých vecí pre tento program vymysleli viac(napr. Paulova ALL TOGETHER NOW), ale vybrala sa práve táto. K programu OUR WORLD iba toľko, že to bolo prvé živé hudobné satelitné televízne vysielanie pre 26 krajín v dejinách planéty a The Beatles mali reprezentovať Anglicko.
Túto vec som začal vnímať počas strednej školy. Najviac ma fascinovali dychové nástroje v refréne. Pamätám sa, že som vtedy išiel s rodičmi niekam na dovolenku a hlavu som mal plnú tejto skladby. Akurát sme vtedy s J.G. zakladali prvú kapelu a ja som mal svoju prvú basgitaru. Basu som si na dovolenku samozrejme nezobral, ale magnetofónovú pásku s nahrávkou som omieľal dookola. Basová linka je extrémne jednoduchá. Paul tu použil jednu zo štyroch basgitár, ktoré sú na ich nahrávkach.Veľmi fajný 1964s Rickenbacker 4001S-LH, ktorý na tejto nahrávke rozochvieval trsátkom.
Existujú minimálne dve finálne verzie. Jedna je live z vysielania (pololive, keďže niečo bolo nahraté dopredu), druhá je čisto štúdiová, kde John spieva hlavný spev bez žuvačky (na rozdiel od tej live) plus hrá nenápadne banjo. Na vysvetlenie. Keď sa išlo naostro naživo, tak bol z pochopiteľných dôvodov nervózny ako prasa pred zabíjačkou. A nestihol si vybrať orbitku, takže video z vysielania je plné prežúvajúceho Lennona. To nebola nejaká shitna akcia pre pár desaťtisíc ľudí, ale celosvetovo vysielaný živák pre zhruba 400 miliónov ľudí. Samozrejme spev sa neudial podľa jeho predstáv a neskôr slohy prespieval. Paul tu spieva najvyšší hlas a basuje. George drtí Fendera a kváka stredný hlas. Na chudáka Ringa zostali iba bubny, kde si vyskúšal svoj prvý protirytmus. Zavolali si aj kopec kamošov (napr. komplet Rolling Stones), ktorí sa tu schuti vytlieskali a vyperkusionovali. A boli tu rôzni týpkovia z londýnskeho symfoňáku a ich hlavný producent na piáne.
Živá verzia bola teda z veľkej časti prednahratá (hlavne rytmika) v štúdiu a po vysielaní bola dodatočne opäť popremazávaná a zdvojená novými stopami, keďže výsledok nebol dokonalý. Aby budúce generácie neboli veľmi pohoršené. The Beatles už zhruba rok nevystupovali naživo a nejako zabudli spolu hrať pred davmi bez trémy.
Je to úplne pochopiteľné.
Výsledkom je jedna z prvých Johnových veci, ktoré naznačovali jeho budúci politický ľavicový aktivizmus. Vec vyšla na singli zhruba mesiac po vysielaní a bola odsúdená na okamžitý úspech. Ako sa mi kedysi páčila,tak teraz mám k nej neutrálny vzťah, ale jej posolstvo, hlavne textové, funguje aj teraz.
