Čiastočne zdokumentovaný priebeh stavby T-55 AM/AM2B (Revell – Nr. 03306) s využitím letiskovej stojánky zhotovenej z panelov ICM 1:72 PAG-14 airfield plates. Panely stojánky boli nalepené na sololit, následne, po osadení krycou páskou Tamiya, boli medzery medzi panelmi namaľované vhodným odtieňom (email farby Revell – mix matnej čiernej a tmavosivej), ktorý imituje asfaltoživicové spoje a v závere boli vyplnené umelou modelárskou trávou najmenších rozmerov, po nanenesení disperzného lepidla na dané spoje.
S ohľadom na skutočnosť, že mierka 1/72 je pre veľkosť modelov takejto techniky naozaj malá, tak odliatky boli skutočne precízne, s množstvom drobných detailov. Farba bola aplikovaná štetcom, nakoľko nebol dôvod na tieto mikroplochy používať striekaciu pištoľ. K samotnému modeulu som ešte pridal nejaké črevá , ktoré vo finále nevidno. Prepážku medzi motorovým priestorom a priestorom pre posádku, vrátane stoličiek, či 12-valcového motora.
Medzi rokmi 1957-1961 sa v Martine vyrobilo 1149 tankov verzie T-54A. Potom sa v Martine začala vyrábať zdokonalená verzia T-55A, ktorá bola lepšia minimálne o stabilizáciu kanónu v obidvoch rovinách a odolnosť v chemicky a rádioaktívne zamorenom prostredí. Táto verzia sa vyrábala v Martine až do začiatku 80’s, (išlo o tisícky kusov, každý v hodnote 1 127 000 Kčs). Túto verziu potom vo výrobe nahradili rôzne verzie tanku T-72, ktorý bol skutočne veľkým vývojovým skokom oproti T-54/55. Samozrejme, že stále išlo o licenčnú výrobu z ruských dokumentácií, ale čo je zaujímavé, naši inžinieri v mnohých smeroch inovovali množstvo vecí, ktoré neboli koncepčne zvládnuté. Čo ma teší, hoci som starý protivojnový pacifista, je to, že som si mohol pričuchnúť k výrobe a ladeniu finálnych verzií T-72 v závere 80’s a začiatkom 90’s.
