Miloša Hubáčeka – ako autora knihy – som zadefinoval a opísal v samostatnom článku, ktorý sa nachádza na tejto stránke, ale krátke pripomenutie, že o koho sa jedna, nezaškodí. Miloš Hubáček sa špecializuje na absolútne hĺbkovú analýzu námorných operácií druhej svetovej vojny, je dlhodobo považovaný za jedného z najlepších svetových autorov v danej oblasti. Dokopy napísal zhruba 6000 strán čítania, ktoré nemá v Európe, v danej téme, obdobu. Je vyštudovaným právnikom, navyše si svoje právnické vzdelanie doplnil postgraduálnym štúdiom na Cambridge. Od roku 1980 je profesionálnym spisovateľom literatúry faktu.
Pamätám si obdobie mojej puberty z konca 80’s, kedy som sa venoval všetkému možnému a jedna z tých vecí boli knihy, ktoré sa zaoberali druhou svetovou vojnou. Jedného dňa som objavil v okresnej knižnici v Martine titul, ktorý sa venoval tragédii Titanicu, kde bol uvedený ako autor mne neznámy človek, Miloš Hubáček. Knihu o Titanicu som zhltol na jeden dúšok, nakoľko celý príbeh Titanicu a jeho sesterských lodí popísal doteraz neprekonaným a fenomenálnym spôsobom. Či už z technickej stránky, alebo z pohľadu množstva ďalších faktov a dát, ktoré sú k dispozícii. Autor, ako bývalý prokurátor, sa precízne povenoval aj vyšetrovaniu, ktoré súviselo so samotnou tragédiou. Takže výsledok bol taký, že autor si ma získal hneď prvou knihou. Nakoľko v okresnej knižnici v Martine už ďalšie tituly od neho neboli a v kníhkupectvách takisto nie, tak som nabehol do najväčšej slovenskej knižnice, samotnej Slovenskej národnej knižnice, ktorá bola vtedy súčasťou Matice slovenskej. To, že existujú ďalšie knihy, ktoré napísal, bolo jasné z knihy o Titanicu.
V SNK som objavil hneď ďalšie tri knihy a viac mi nebolo treba. Jedna z nich bola práve tá, ktorú idem teraz rozobrať na drobné, Pacifik v plamenech. Už prvé stránky knihy naznačili, že zážitok bude maximálny, vďaka pedantnému, presnému a naturalisticky ponatemu štýlu samotného autora. Do tejto knihy som sa ako čitateľ pustil aj preto, lebo krátky čas predtým išli vo vtedajšej Československej televízii za sebou dva špičkové a doteraz neprekonané americko-japonské filmy na danú tému, Tora, Tora, Tora (Pearl Harbor) a Bitva o Midway. Na rozdiel od neskorších filmov, ktoré sa zaoberali Pearl Harborom a Midwayom, tieto filmy neboli žiadnym gýčom, so smiešnymi a okatými efektami, s neprirodzenými a nereálnymi trajektóriami lietadiel. Tieto filmy u mňa načali záujem o celé tichomorské bojisko, nakoľko ma okrem technologickej a vojenskej stránky problematiky, vzrušovalo aj samotné atraktívne prostredie najväčšej súvislej masy vody na Zemi, s množstvom roztrúsených a od seba vzdialených ostrovov, či už menších, alebo väčších, medzi ktoré sa radia aj Hawaii Islands, čiže Havajské ostrovy.
Celé dielo – tak ako všetky Hubáčekove knihy týkajúce sa WWII – je mixom politiky, vojenstva a precízneho opisu techniky. Všetko toto medzi sebou súvisí (nielen v knihe) a vďaka autorovým schopnostiam písať skutočne pútavým spôsobom zhltnete rozsiahlu knihu na jeden záťah. Tam nie je jediná nudná strana. V knihe sú aj rozsiahle pasáže, ktoré sa venujú príčinám a následkom vstupu USA do historicky najväčšieho vojenského konfliktu, aký postihol ľudskú civilizáciu. Tým, že samotný autor bol kedysi dlhé roky prokurátorom, tak aj jeho rozbor vyšetrovania pochybenia americkej politickej a vojenskej vrchnosti ponúka naozaj zážitok z čítaného.
Kniha sa primárne a hĺbkovo venuje rokom 1941 a 1942. Analyzuje japonský postoj k geopolitickej situácii, celú ich strategickú a historickú iniciatívu, analyzuje postoj USA k udalostiam, ktoré začali naberať spád, ale samotných Štátov sa zatiaľ nedotýkali. Kniha absolútne detailne opisuje technickú stránku veci, resp. použité technológie, ktoré sa týkajú lietadiel, lodí a ponoriek. Na to, že autor nie je technik, či konštruktér, tak jeho práca a rešerše v tomto sú excelentné, čo sa dá ľahko overiť z množstva iných dostupných hardcore technických titulov. Aj vďaka takýmto knihám vlastne pochopíte, aké dokážu byť filmy plytké a povrchné, v opise zásadných faktov a súvislosti. Väčšina filmov, ktoré sa týkali Pearl Harbor a Midway, využívali atraktívnosť prostredia na pritiahnutie pozornosti, ale v konečnom dôsledku nemali šancu oboznámiť ľudí, že čo a prečo sa dialo naozaj. Veľká pridaná hodnota Hubáčekovych kníh je v tom, že sa absolútne dokážete vcítiť do myslenia, či pocitov jednotlivcov. Či už vojakov, alebo politikov, prípadne ľudí, ktorí boli iba nezúčastnení svedkovia. Autor v podstate ideálnym a vyváženým spôsobom kontinuálne dávkuje podstatné fakty, vrátane opisu technológií, ktoré sú strihnuté doslova romanovým popisom vtedajších reálií na vzťahovej a spoločenskej úrovni.
Tu musím jemne odbočiť a vypichnúť jedno zistenie. Ktoré si môžem dovoliť objektívne potvrdiť. Mám nie malé množstvo kníh ohľadom WWII, väčšina z nich je od angloamerických a nemeckých autorov, v menšej miere od ruských. Až na malé výnimky, všetky tieto knihy sú zdeformované vlasteneckým pátosom, ktorý degraduje kvalitu samotných diel. Hubáček je excelentný v tom, že toto sa v jeho knihách nedeje. Nenadržiava nikomu a ničomu. Dokáže vzdať česť a hold množstvu hrdinov, ktorí boli na všetkých stranách, nerozlišuje víťazov a porazených, drží si skutočne výnimočný nadhľad nad vecou. Práve preto majú jeho knihy svetovú úroveň a patričnú odozvu medzi čitateľmi, ktorí nie sú obyvateľmi krajín, ktorých sa konflikt priamo týkal. V istom zmysle je naozaj zaujímavým paradoxom to, že autor pochádza z bývalého Československa, krajiny, ktorá s morom nemá nič spoločné, ale opis daných situácií vyznieva tak plasticky a dôveryhodne (netreba v žiadnom prípade pochybovať o dôveryhodnosti faktov), ako keby sa ich autor priamo zúčastnil.
Ak si odmyslím Hubáčekovu knihu Titanic, ktorá rieši samozrejme Titanic a civilnú námornú dopravu zo začiatku 20-teho storočia, tak je vhodné ešte dodať jednu skutočnosť. My všetci, ktorí sme boli decká, ktoré sa narodili v 70’s (prípadne skôr) minulého storočia, tak sme boli na hodinách dejepisu kŕmení pekne zdeformovanou realitou. Teraz narážam na všetko, čo sa týka WWII. A ak aj bola nezdeformovana, tak bola dosť neúplná. Samozrejme, že sa preberal aj dátum 7.12.1941. Ale iba okrajovo. A teraz si predstavte, že sa zjaví autor, československý autor, ktorý vám na tácke ponúkne všetko to, čo náš dejepis prakticky ignoroval. Boje v Afrike a Stredomorí, v Atlantiku, v Pacifiku, vylodenie v Normandii a množstvo ďalšieho. Bol to aj dôsledok toho, že komunizmus a socializmus u nás pomaly končil a ľudia sa začali dozvedať skutočnosti, o ktorých sa jednoducho písať nesmelo. Práve tieto „nové“ fakty ukotvili naše (československé) zásluhy počas WWII z úplne iného pohľadu, na rozdiel od pohľadu, aký nám bol tlačený do hláv desaťročia.
Pre mňa boli Hubáčekove knihy na prelome 80’s/90’s pravidelným krmivom, jednoducho som si na nich fičal. Neboli žiadne internety, neboli žiadne preklady zahraničných titulov, boli iba tieto knihy. Mal som šťastie, že všetky jeho dovtedy vydané knihy boli dostupné v Slovenskej národnej knižnici. A všetky jeho knihy obstáli v skúške času, ich kvalita predčí všetky možné zahraničné tituly na danú tému. To je na nich to najlepšie. Viem to posúdiť. Navyše, tieto knihy u mňa prebudili záujem o lode, veľké vojenské lode, z pohľadu konštrukčného dizajnu a použitých technológií. Tá fascinácia je trvalá, napriek tomu, že sú to z technologickej stránky dávno mŕtve záležitosti .
Na záver dodám jednu osobnú vec. Môj starý otec bol počas druhej svetovej vojny veliaci dôstojník, ktorý prešiel misiami vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, v ZSSR, na Blízkom a Strednom Východe. On a jemu podobní, ktorí zastávali vyššie armádne posty a prichádzali do styku so spravodajskými informáciami, mali po roku 1948 krátku životnosť. Buď vás zastrelili, alebo vás dali do basy na dlhé roky, alebo vás utýrali nútenou prácou v najotrasnejších podmienkach. Pokiaľ ste nechceli absolvovať tento challenge, tak ste mohli zdrhnúť. Starý otec si vybral a skončil pod dohľadom americkej vlády a U.S. Army. Jeho príbeh po emigrácii a vplyv jeho emigrácie na ďalšie záležitosti týkajúce sa jeho a našej rodiny tu rozoberať nejdem, o tom snáď čoskoro vyjde jedna publikácia. Chcem vlastne napísať to, že keď sme sa mali možnosť prvý raz po jeho emigrácii stretnúť, na jednom zašitom čarokrásnom a pustom ostrove (Vis) v Jadranskom mori, tak som si to vrchovato užil. Strávil som s ním dve dlhé letá po sebe a diskusie o WWII boli nekonečné, hltal som každé slovo, pýtal sa a dával si všetko do súvislosti s tým, čo som vedel dovtedy. Starý otec chodil na Jadran na 4 mesiace do roka, zo Štátov a boli sme v pravidelnom kontakte až do jeho smrti v r. 2001.
V úplnom závere ponúkam zoznam kníh, pod ktorými je podpísaný Miloš Hubáček. Čo je škoda, nové dotlače sa neriešia, lebo by sa stratili v záplave desiatok ďalších (priemerných a podpriemerných) titulov ohľadom danej témy. Ale keďže máme internety, tak nie je žiadny problém zohnať knihy z druhej ruky, z rôznych antikvariátov. Knihy 1 až 12 zohľadňujú historickú časovú os. Nech sa páči:
- 1. Moře v plamenech
- 2. Boj o Středomoří. Prvních devět měsíců
- 3. Bitva u Matapanu
- 4. Kdo jede na tygru
- 5. Pacifik v plamenech
- 6. Ofenzíva v Pacifiku
- 7. Boj o Filipíny
- 8. Invaze
- 9. Válka končí v Pacifiku I. Pevnost Iwodžima
- 10. Válka končí v Pacifiku II. Dobývání Okinawy
- 11. Odsouzená loď. Drama těžkého křižníku Indianapolis
- 12. Vítězství v Pacifiku
- 13. Generál Patton. 1. díl
- 14. Titanic
