RCH_RAIN ///////Official Lyrics Video

Ako začať. S RCH to nikdy nie je ľahké, na neho sa nedá ísť bežnými vzorcami. Mix psychopata a génia. Vo vzťahu k hudbe. Aj k svojej, aj k tej, ktorú rád počúva, keď práve netvorí (čo sa deje málokedy).

Kto je RCH? RCH je Radoslav Chrzan, bardejovský rodák žijúci v matke miest, za ktorým je množstvo práce, ktorá súvisí s hudbou. Autor, textár, interpret – multiinštrumentalista. RCH hral v množstve projektov, ktoré boli z rôznych hudobných žánrov. Výsledok jeho snaženia nebol vždy dokonalý, resp. niekedy sa vedel dostať do vôd, ktoré nemali nič spoločné s jeho vrcholnými výtvormi. Je to v poriadku, môže si to dovoliť, on jednoducho nemá zviazané ruky ničím, žiadnymi mantinelmi. Práve vďaka tomu sa tento borec – netuším akým spôsobom – dokázal pospájať so svetovými menami, ktoré patria medzi špičku v daných žánroch a ktoré dokázal zapojiť do svojich diel.

RCH dokáže počúvať šialené kúsky. Od úplného gýču, cez žánrovo kvalitné kúsky, až po geniálne kompozície autorov, ktorých pozná iba pár ľudí na Zemi.  V tomto istom rozsahu sa RCH pohybuje aj vo svojej mnohoročnej tvorbe. Žánrovo ho nemá význam riešiť, lebo dokáže všetko, resp. nemá problém s ničím. A práve to reflektuje do výsledku, ktorý dokáže byť niekedy skutočne prekvapujúci. Od nemej otázky v očiach, v ušiach a na jazyku, že čo tým chcel autor povedať, až po woooooooow so spadnutou sánkou, kedy pochopíte, že je naozaj extrémne talentovaný a nadaný. Že dokáže naplniť nielen svoje potreby ohľadom rôznych šialených aranžov, zvukov a nástrojov, ale naplní aj potreby prípadného poslucháča, ku ktorému sa RCH nezvykne vydať oproti s úsmevom a otvorenou náručou. Dôsledok toho je že RCH je kompozične, prístupom, hraním a svojou životnou filozofiou porovnateľný s tými najlepšími na svete, ale na druhej strane nepatrí medzi tie prípady, ktoré si oblizujú hubu lepkavým a vyprahnutým jazykom, keď sa zjavia looove na účte za hranosť v rádiách z predchádzajúceho roku.

On je v istom zmysle endemit. Vyplýva to aj z jeho reinkarnácie. V minulých životoch bol známy viac ako Bison Bonasus. To hovorí za všetko. Keď ho naseriete, rozbehne sa, naberie na rohy a odpáli na nízku obežnú dráhu.

Tak, úvod máme za sebou. Poďme na to. Túto vec rozoberiem aj ako poslucháč, aj ako bývalý hudobník-autor. Sú to dva rozdielne pohľady. Ale v prípade tejto skladby platí pre obidva pohľady dlhé wooooooooooow, uffff, čo to jéééé? Prosím pekne to je jedna prakticky dokonalá a nádherná záležitosť, kde nie je jediný rušivý moment. Tu si vychutnávate každú sekundu, či už ste priemerný poslucháč, alebo muzikant, ktorý dokáže rozobrať každý mikrodetail práce iných kolegov z hudobnej oblasti.

• Pohľad číslo 1 – poslucháč.

Hneď v prvých sekundách došlo k pocitu ako by som sa vrátil kdesi do minulosti, do prítmia tmavej miestnosti plnej gaučov, veľkých vankúšov a huňatých kobercov, do miestnosti, kde horí v jednom rohu zopár sviečok, na stolíku je položená fľaša kvalitného vína a koňaku, vedľa toho popolník s horiacim jointom a v druhom rohu je starý stereo hi-fi gramofón s dvomi bedňami, kde na jednej z nich je položená platňa, ktorú práve idete položiť na tanier gramca. Vonku je samozrejme tma a prší. Žiadna búrka, nič také, iba prší.

Platňa sa začne točiť, začne pukavý šum, vy si sadnete na gauč a hrabete sa (jemne masírujete) rukou vo vlasoch ženy, ktorá pri vás, medzi vašimi kolenami, polonahá sedí. Prípadne to môže byť chlap, pokiaľ ako chlap máte radi chlapov, to je jedno. Každopádne mne viac pri tejto predstave vyhovuje žena, mám to odskúšané.

Táto pesnička by mohla kľudne trvať aj týždeň a nevadilo by vám to. Samozrejme, že po týždňovom súvislom počúvaní tejto veci by ste sa už asi nazad, do normálneho života, bez pomoci odborníkov, nedostali. Zmenili by ste skupenstvo a rozliali by ste sa aj mentálne, aj telesne.

Táto vec by mohla znieť v nočných rádiách na celej Zemi. A nikto by sa neohradil. Dokonca sa obávam, že by začal hlad po ďalšom kúsku od chlpatého fešáka, ľudia by boli zvedaví, čo je to, kto to je? Ešte chceme také. Ako poznám RCH, poslal by ich pekne do ****. Je to proti logike, ale je to tak. RCH robí a tvorí hudbu, lebo to má zapísané v DNA. Robí to mimovoľne a prirodzene, ako keď sa kŕmi a následne o krátky čas vyprázdňuje. Nepotrebuje sa o tento zážitok deliť s celým svetom. Nerieši vzorec dopyt-ponuka. Rieši iba svoju vnútornú potrebu nasýtiť sa a následne vyprázdniť cez hudbu (svoju).

K obrazu pod skladbou iba toľko, že absolútne vhodným spôsobom dopĺňa zvuk. Úplne do pohody. Ale táto skladba obraz nepotrebuje, ten si môžete vytvárať sami v predstavách, ak máte nejaké náznaky predstavivosti.

• Pohľad číslo 2 –muzikant.

Tak toto bude iné kafíčko. Čím teda začneme. Asi celkovým zvukom. Zvuk nahrávky je jednoducho skvelý. Je to proste riadny ZVUK, taký aký práve takáto kompozícia má mať. Robil to Oskar R. a ten sa s tým nesere. Je to naturálny a intuitívny miešač – mixovač, nebojí sa špiny, blata, hniloby, nebojí sa šírky zvuku, na druhej strane to má v nahrávkach upratané tak ako málokto. Poznámka: až na malé výnimky sa veľa súčasnej českej a slovenskej produkcie drží o niekoľko levelov pod touto nahrávkou. Autorsky výborne skladby si nešťastníci vedia sprzniť výsledok hroznou a orezanou zvukovou umelinou. Namiesto kvalitnej slepačej polievky dostanete instantnú polievočku, ktorá sa chce tváriť ako silný vývar.

Ale na toto prídete až vtedy, keď sa konkrétnej nahrávke naozaj dôrazne pozriete na zuby. V podstate je to jedno, lebo poslucháč – nemuzikant a fanúšik toto nerieši, vo väščine prípadov. Ten je spokojný, že je vôbec niečo nové vonku.

Oskar R. je prípad. Ako hráča ho riešiť nejdem, tam niet čo riešiť. Ako zvukár a producent ma prvý raz do kolien dostal v roku 2005, keď usoplení holobriadkovia z jednej diery na Slovensku vydali svoj debutový album Meskalín. Išlo o kapelu ČISTÉ TVARY, ktorá bola vždy mixom extrasilných osobností (aj mimo hudby) a to bolo vždy zárukou dusna a tepla a tlakov, blížiacim sa hodnotám parametrov v jadrovom reaktore. ČISTÉ TVARY boli a sú čistá talianska domácnosť. Oskar spravil s Meskalínom to, čo som ešte na Slovensku z pohľadu zvuku nepočul. Resp. nepočul už dlho. S jedným známym slovenským odvážnym zvukárom Ivanom J. (už dlhodobo žije v U.S.A.) som kedysi dávno spolupracoval a robota s ním bola balzamom na dušu a potreby človeka, ktorý potreboval mať riadne prepečenú a prekreslenú výslednú nahrávku, hlavne čo sa týka rytmiky a gitár. Je ako zvukár podpísaný pod množstvom známych slovenských rockových a hardrockových titulov z 80’s a 90’s.

Takže Oskar s Meskalínom ukázal to, že na Slovensku sa dá spraviť svetový zvuk. Keď sa chce a ľudia neriešia kadejaké ručičky a červené svietielka, keď sa niečo blíži k limitným hodnotám. A navyše aj napriek tomuto, ten meskalinovy zvuk bol neuveriteľne kryštalický čistý a prierazný, bez ohľadu na to, na čom ste si nahrávku púšťali. Samozrejme, v prípade špičkového domáceho audia, alebo riadnych sluchátok ste boli v úplne inom vesmíre. Ťažko povedať ako by ČT zneli na Meskalíne, keby to robil nejaký ľaknutý preferovač bežných zvukárskych šablón. Zrejme by to znelo asi ako súčasne automobilové maloobjemové motory oproti starým zverským velkoobjemovym amerikám.

Zvuk nahrávky hodnotím 9.999 z 10, je tam jedno malé pársekundove zaváhanie medzi treťou a štvrtou minútou. Možno ho časom prestanem vnímať. Zvuk je skvelý a vďaka druhom použitých nástrojov bude skladba znieť dobre aj o tisíc rokov. Tak isto by znela dobre aj 50 rokov dozadu. Z tohoto pohľadu je táto skladba skutočne nadčasová. Ak by som teraz išiel riešiť nahrávanie, tak vo finále by som chcel mať pri sebe jednoznačne Oskara, z tých všetkých možnosti, ktoré sú teraz na Slovensku.

Prejdime k hudbe a k textu. Raz som mal s RCH debatu, že prečo viac nejde do pomalších minimalov. Tie mu momentálne svedčia oveľa viac ako jeho mimozemské psychotické nahrávky, ktorých má plné skrine. Pýtal som sa ho že či tam náhodou nemá niečo také, čo bude iba o jednej akustickej gitare, klavíri a speve. Povedal, že má. Predpokladám, že toto je z tej várky. Túto skladbu si viem predstaviť aj ako zvukový podmaz v najdrahších francúzkych reštauráciách, kde za večeru a drinky zaplatíte nadpriemerný slovenský ročný príjem. Proste sa kŕmite nejakým riadnym žrádlom, ktoré zapíjate tými najdrahšími chcankami tekutého skupenstva a do tohoto vám na krídle hrá a spieva nejaký chlpatý týpek z Bardejova, práve túto vec. 

Hudba, akordy, melódia spevu, farba hlasu, tu nie je jediný zádrhel. Tu spravil chlpatec chlpatý z Bardejova kus práce. Spieva ako 700-ročný Matuzalem, ktorý už dávno zažil celý vesmír a prišiel si trošku pospievať na Zem, do upršaného počasia.

Spev samotný a text je kapitola sama o sebe. Tu evidentne zasiahla jedna nádherná švédska víla s fantastickou výbavou. Victoria Moralez, ktorá má typické švédske meno a typický švédsky look. Bruneta s veľkými vyživovacími orgánmi.

Victoria Moralez

RCH takto so slovom a dĺžkou fráz nezvykol pracovať a je to počuť. Je to o dosť lepšie ako kedysi. Text samotný je úplne v poriadku. Z každého uhla pohľadu. RCH by mal jednoznačne pokračovať týmto smerom a neriešiť blbosti, ktoré občas riešiť vedel. Zatlčie ma do zeme, za toto.

Teraz k nástrojom a obsadeniu. Ako som spomínal vyššie, druhy použitých nástrojov a zaranžovanie ich vstupov v rámci nahrávky sú zárukou toho, že nahrávka nebude nikdy trápna a smiešna. Je to úplná klasika. Jednoduchá, osvedčená, geniálna. Presne taká, aká sa zvykne nachádzať v najlepších svetových veciach, ak sa bavíme o takýchto, či príbuzných hudobných žánroch.

Na nahrávke počujeme 9+1 človeka, kde každý z nich dostane priestor na svoj part. Nejdem ich rozoberať na drobné, všetko je tak ako má byť. Je tu ale jedna (ne)nápadná drobnosť, ktorá má zásadný vplyv na to, že táto nahrávka je naozaj vážna záležitosť. Keby RCH zvolil na spodky basgitaru, bezpražcovú basgitaru, tak nahrávka by stratila minimálne 1/3 celkovej výslednej hodnoty. Rozhodol sa pre kontrabas a nič inšie ani v tejto veci byť nemohlo. Nuž a keďže to mixoval Oskar R., tak kontrabas zostal kontrabasom a som spokojný.

Na záver dodám iba toľko. Mrzí má, že táto hudba nemá šancu na väčší rozptyl medzi davmi. Je to dane viacerými faktormi. Je to dané RCH samotným, ktorý je nekompromisný, tvrdohlavý maniak, je to dane celkovým poklesom priemerného intelektu populácie, ktorá je vo väčšine prípadov tak emočne plytká a jednoduchá, že túto vec nespracuje. Na ocenenie takejto hudby potrebujete mať odpočúvané desiatky rokov a titulov rôznej hudby, ktorú tvorili ti najlepší.  Pokiaľ ste neprešli takouto prípravou, tak táto hudba vám nepovie nič, nepochopíte ju. Budete na to kukať ako batoľa na koreň kvadratickej nerovnice. Asi tak.

Záverečné titulky:

hudba: texty RCH: Victoria Moralez a RCH

premiešal a pomiešal Oskar Rózsa

mastering: Steve Lyons

nahraté v Štúdiu Mroš

RCH: spev, el.gitara, perkusie

Jaromír Honzák: kontrabas

Morgan Ågren: bubny

Oskar Rózsa: programovanie a aranžovanie slákov

Alain Johannes: sarod, drony tampura

Morten Grønvad: vibrafón

Oskar Török: trúbka

Michal Žáček: saxofón

Dawe Straka: rhodos

Matej Drabina: činely

Post Scriptum:

RCH je prvým zo slovenských a českých umelcov, ktorý dostal priestor na tomto webe. Mohol to byť hocikto iný, ale rozhodol som sa začať s ním, nakoľko táto vec je hodná pozornosti. Mám množstvo priateľov medzi slovenskými a českými hudobníkmi a s určitosťou pribudnú ďalšie hodnotné kúsky z ich tvorby.