Absolútny masterpiece. Z pohľadu celého komplexu o Robotoch a Nadácii (Základni). Štvrtá kniha z dvanástich v poradí v akom je vhodné čítať celý celok. Celé sa to začalo zbierkou šťavnatých poviedok “Já, robot”, kde sa zadefinovali princípy robotiky, pokračovalo sa románom “Ocelové jeskyně”, v ktorom bolo ľudstvo po prvej vlne kolonizácie blízkych hviezdnych sústav (približne 50) a rozdelení kompetencií pozemšťanov a nepozemšťanov. Tým myslím stále ľudí. Mix detektívky, scifi, sociológie a psychológie. Ďalšia časť bola “Nahé slunce”, kde jedna z hlavných postáv predchádzajúceho diela dostala ďalšiu príležitosť na nedobrovoľnú sebarealizáciu vo svojich detektívnych aktivitách.
“Roboti úsvitu” sú z pohľadu celej série niečo také ako LP Abbey Road od The Beatles z pohľadu ich tvorby, hoci nie sú v žiadnom prípade jeho (Asimovovym) posledným románom. Sú skôr románom, kde je výrazný kvalitatívny posun jeho minimalistického, ale ináč prudko čitateľného, štýlu. Sú románom, ktorý bol nasledovaný ďalšími skvostami o ktorých bude ešte reč.
Román je prepracovanou a komplexnou sci-fi detektívkou, plnou rôznych nečakaných zvratov a silných myšlienok, ktoré ďaleko presahujú žáner detektívok a vedeckej fantastiky. Podstata diela zachytáva začiatok smerovania ľudstva k druhej a oveľa mohutnejšej vlne kolonizácie hviezdnych systémov v našej Galaxií. Je to tretia a posledná kniha, v ktorej hrá hlavnú úlohu detektív zo Zeme. Spoločnosť mu – ako vždy – robí partner, ktorého mu nepozemšťania (stále ľudia) vnútili počas deja “Ocelové jeskyně”. Týmto partnerom je robot, ktorý je vizuálom a správaním nerozoznateľný od človeka.
Podstata knihy sa týka vyšetrovania “vraždy” jedného z dvoch špičkových humanoidných robotov, ktorí boli doteraz, z pohľadu dejín ľudstva a robotiky vytvorení. Prvý z nich je dobre známy parťák detektíva, tento druhý je (bol) jeho prakticky identická dvojička. Dôvod ich vzniku nejdem rozoberať, ale má svoj opodstatnený význam a práve znefunkčnenie jedného z nich bolo príčinou politickej krízy, ktorá mala vplyv na ďalšie smerovanie ľudskej civilizácie.
Tento druhý humanoidný robot bol navyše už dlhší čas životným spoločníkom jednej z hlavných postáv knihy “Nahé slunce”. Touto postavou bola mladá žena, ktorá tohoto fešáka nepoužívala len na ochranu, či neškodnú spoločenskú konverzáciu, pripadne nejaké domáce práce (na ktoré mala desiatky iných robotov), ale primárne jej slúžil na…veď vieme na čo. V tejto forme schopnosti sa robotovi samozrejme nevyrovnal žiadny živý chlap.
Pomedzi toto všetko sa odohráva diplomatický boj rôznych frakcií ľudstva ohľadom kolonizácie Galaxie. Nepozemšťania chcú všetko realizovať sami s pomocou robotov a následne pokračovať v neuveriteľnom chilloute, ktorý ponúka robotická spoločnosť, pričom zvyšok ľudstva (resp. jeho malá časť) na Zemi sa pripravuje na odchod z planéty podobným spôsobom ako sa kedysi dávno vybrali odvážni Európania na panenský americký kontinent. Ľudstvo nakoniec expanduje (v ďalších častiach) a roboti (jedno, čo si pod tým predstavíte) ako takí postupne zmiznú.
V ďalšej časti „Roboti a Impérium“ sa ľudstvo ocitne na začiatku novej éry, ktorá je zavŕšená kolonizáciou desiatok miliónov (!!!) sústav a rozlezením ľudstva po celej Galaxii. To budeme mať za sebou prvú tretinu obrovského zážitku odohrávajúceho sa v rozmedzí viac ako dvoch desiatok tisícročí. A práve touto knihou sa päťdielny celok o Robotoch prepojí so svetom Nadácie a Galaktického Impéria, ktorý je popísaný v ďalších siedmych knihách a ktoré sú podporené ďalšími troma knihami, ktoré neriešia Nadáciu, ale iba samotné Galaktické Impérium v časoch najväčšieho rozmachu.
Jano, keďže sa to nedá napísať inde, tak, píšem sem. Som strašne rád, že sa podaril kúsok s Tvojim blogom. Super sa to číta rád sa sem vraciam. Je úžasné sa dozvedať, čo všetko ešte neviem, navyše v oblastiach, ktoré sú mi blízke, hoci sa im priamo nevenujem … ale zázračne, nejaká neviditeľná časť zo mňa samého sa im v pozadí venuje, chcem, či nechcem … nech robím, čo robím. Super, neprežeň to so snahou, nech to zostane vyvážené a príjemné čítanie, ako doteraz. Good job.