Jedna z najzaujímavejších skladieb z albumu Rubber Soul. Je to prvý album, kde počuť náznak zvukových zmien použitých nástrojov, týka sa to hlavne basgitary, ktorá konečne začala riadne dunieť. Príčin a dôvodov bolo viacero. Paul začal používať počas nahrávania aj svojho nového Rickenbackera 4001, ktorý dostal ako darček od výrobcu v závere ich amerického turné v lete 1965. Ti z vás, ktorí sa ako tak vyznajú v basgitarách, tak vedia že tento Rick je riadna zverina, je to jeden z výrazných etalónov rockových basgitar s excelentným a prierazným zvukom. Ale nie každému pasuje. Paulovi sedela fantasticky, nakoľko sa jeho virtuózne hranie na base konečne začalo dostávať viac do uší.
The Beatles už neboli iba o peknom melodickom nápade a milých slovkách v texte, ale začala sa vynárať výrazná pridaná hodnota v inštrumentálnom kumšte a umení jednotlivcov. Paul na Rubber Soul exceloval hlavne na base a akustickej gitare, čo sa týka nástrojov. Jeho čas na piáne ešte len príde, ale to neznamená, že ten nástroj v tomto období nezvládal. Zvládal ho výborne, len stále boli ešte rockovou koncertnou kapelou, kde nebol čas na experimenty s preskakovaním medzi nástrojmi počas show, možno John občas vymenil gitaru s Hammondom.
Song bol dielom hlavne Johna. pričom Paul mu celkom citeľne asistoval pri texte. V prípade tejto skladby, či albumu je zaujímavých viac skutočnosti. Zmenil sa postoj k slovu láska, či skôr k podstate samotného citu, či pocitu známeho pod týmto slovom. Dovtedy sa vo väčšine prípadov ich textov o láske diala milá zamilovanosť nadržaných popíjajúcich romantikov. Proste priame, či nepriame vyznania lásky a citeľný chtíč. V tomto období sa John s Paulom začali meniť na takých neškodných vierozvestcov, doslova evanjelikov na spôsob svätého Jána a Pavla. Proste sa na podstatu lásky začali dívať menej zvieracím spôsobom. Už to nebolo o tom, že natlačiť babe do hlavy kaleráby a spraviť zárez na pažbe. Začalo to mať väčšiu hĺbku. A toto bola prvá skladba s citeľnou zmenou prístupu k láske, všeobjímajúcej ľudskej láske.
Čo sa stalo? Hlavne trochu zostarli, John s Ringom mali 25 rokov, Paul mal 23 rokov, George 22 rokov – v čase nahrávania tejto vecičky. Najväčší nášup celosvetovej popularity začal jemne odznievať, absorbovali a spracovali všetok ten gigantický chaos, ktorý sa začal diať rok a pol dozadu a jemne sa ukľudnili. Prešli z pitia chlastu na dennej báze na fajčenie marihuany na dennej báze. Samozrejme, keď sa išlo do štúdia, alebo na živú, či TV show, tak životospráva bola dodržaná. Hrať sfajčený je možno príjemné pri tvorbe, ale určite nie pred davmi. Vo filme Help napríklad celkom pekne vidieť, že boli zjetí snáď každý záber.
Nuž poďme k podstate. Vec sa začala nahrávať 10.11.1965 o deviatej večer a dvere štúdia zabuchli a zamkli o štvrtej ráno na druhý deň, absolútne spokojní s výsledkom. Bola to prvá vec, kde si pred prvým pokusom o text ubalili riadneho klacka, chvíľu počkali a pustili sa do skladačky. Samozrejme ešte pred finálnym nahrávaním v spomenutý dátum. Do okamihu nahrávania tejto konkrétnej veci bola pre nich marihuana vec, ktorú riešili hlavne doma, počas relaxu a kľudu. Tu ju prvý raz skúsili použiť ako zvýrazňovač predstavivosti počas písania textu. Je to jednoducho absolútne rozdielny prístup k svojim myšlienkam, v porovnaní s tým, keď sa do textu púšťate po pár panákoch, či fľaške vína. Veď posúďte sami, minimal plný silných konštatovaní (pokračovanie analýzy skladby pod textom):
Say the word and you’ll be free
Say the word and be like me
Say the word I’m thinking of
Have you heard the word is love?
It’s so fine, it’s sunshine
It’s the word, love
In the beginning I misunderstood
But now I’ve got it, the word is good
Spread the word and you’ll be free
Spread the word and be like me
Spread the word I’m thinking of
Have you heard the word is love?
It’s so fine, it’s sunshine
It’s the word, love
Every where I go I hear it said
In the good and bad books that I have read
Say the word and you’ll be free
Say the word and be like me
Say the word I’m thinking of
Have you heard the word is love?
It’s so fine, it’s sunshine
It’s the word, love
Now that…
Pokračovanie analýzy: Prejdime na to, čo sa deje v nahrávke. Zloženie bandu: John spev + doprovodná gitara, Paul spev + basa + piano, George spev +gitara, a jeden z najlepších bubeníkov v kapele, ak nie najlepší – samotný Richard Starkey, M.B.E. alias Ringo obsluhoval bubny a hrkátka známe pod menom maracas. Plus im tu dal sólo na harmóniu George Martin, dobre to známa postavička, bez ktorej by The Beatles namiesto ich momentálnych životov žili nudný a sivý život anglickej strednej triedy.
Rytmiku zbúchali na tri pokusy a Paul použil na base vec, ktorú na base používa(l) málokto. Hodil si na piatu polohu, na hmatník svojho nového Rickenbackera, kapodaster. Vec je v D-éčku. Samozrejme, že sa to dá hrať na base aj bez použitého kapodastra, ale vyvoňaný fešák tým dosiahol práve ten náznak pritlmenej soulovej dunivosti, ktorá sa dovtedy na nahrávkach The Beatles nediala. Totálna fajnotka, totálna. Po nahratej rytmike si zaspievali trojhlas v slohe a John sólo v medzihrách. Pozor, skladba obsahuje minimum tónov v speve, nie sú to žiadne košaté komplikované melódie lietajúce hore dole. V predchádzajúcej upútavke z januára tohoto roku som spomínal, že toto bude jedna z dvoch veci, ktoré vyberiem hlavne skrz Johnov spev, či skôr farbu spevu, ktorú neskôr začal strácať. V slohe jeho spev až taký výrazný nie je, lebo zboku do toho tlači na plné balls Paul s jeho drsným špinavým rockovým spevom a v strede spieva slušný George (v závere idú spolu falzetíky). V medzihre sa naopak deje to, čo som mal na Johnovom hlase vždy rád. Neviem to presne definovať, ale toto je pre mňa John, ktorého môžem počúvať stále, na rozdiel od iných jeho neskorších vecí. Po nahratí spevov si John, George a Ringo išli zapáliť cígu a Paul medzitým nahral do skladby svoje piáno. Nasledoval ho George Martin so svojim sólečkom na harmóniu a po fajčpauze si Ringo zobral hrkátka a niečo tam s nimi pohrkal. Finiš. Potriasli si labami, povypínali zosíky a kombá, pán Martin zhasol svetlá v štúdiu, vyhnal ich ich všetkých von a zamkol dvere. Každý sa rozliezol o štvrtej ráno za svojimi zábavkami. John rovno domov k Cyn, Paul išiel do centra, do nejakého klubu, zohnať nejaký IP (istý pich), George sa vyparil a rozplynul a Ringo zmizol nevedno kam.
Výsledkom je parádna, skvelá vec s výborným zvukom. Začiatok zmeny prístupu k svojim nápadom. Vymyslené a nahrané mladými a talentovanými borcami.
