Hovorí vám niečo názov Pioneer 10? Pokiaľ nie, vedzte, že je to veľmi stará a veľmi zaujímavá vecička. Je to planetárna sonda, ktorá sa po splnení svojej misie vydala k hviezdam. Jej počiatky siahajú do roku 1958. A hneď na začiatok napíšem, že je to objekt, vytvorený človekom, ktorý sa doteraz dostal skoro najďalej od našej planéty. Viac ako 17 milárd kilometrov od Zeme a fičí si veselo ďalej, smerom k hviezde menom Aldebaran, ktorá je od nás vzdialená 68 svetelných rokov a ku ktorej sa v ideálnom prípade dostane asi za dva milióny rokov.
Skoro najďalej píšem preto, lebo existuje ešte vecička menom Voyager 1 a tá je ešte ďalej a letí tiež k hviezdam, ale iným smerom. Pioneer 10 je zaujímavý jednou pozlátenou tabuľkou z hliníka. Na tej tabuľke sú veľmi hodnotné informácie pre tých, ktorí by Pioneer 10 našli a neboli by pôvodom zo Zeme. Tu je samotná tabuľka:
Na tabuľke je cez vlnovú dĺžku kmitočtu vyžarovania vodíka vo vákuu (21cm) v dvojkovej sústave zadefinované aj toto: veľkosť Slnka a planét, vzdialenosť Zeme od Slnka, porovnanie veľkosti ľudí oproti veľkosti sondy-tá je aj viditeľná, poloha Slnka v našej Galaxii a pár iných detailov.
Pre lepšiu predstavu opíšem veľkosť Slnečnej sústavy. Určite sa nekončí trajektóriou poslednej planéty, či trajektóriou kométy s najpretiahnutejšiou elipsou. Slnko pôsobí na hmotné objekty až do vzdialenosti skoro 18 miliárd kilometrov. Je to viac ako trojnásobná vzdialenosť od dráhy poslednej planéty. Slnko akoby bolo stredom nejakej fiktívnej gule s priemerom 36 miliárd km. Na predstavu veľkosti našej sústavy použijem mierku na jej zjednodušenie. Slnko by bola lopta s priemerom 140 centimetrov a Zem by bola guľôčka s priemerom 1,2 centimetra. 3,5 milimetrový Mesiac by ju obiehal vo vzdialenosti asi 40 centimetrov. Zem by v tejto mierke bola od Slnka vzdialená asi 150 metrov. Trajektória poslednej planéty by bola zhruba asi 6 kilometrov od Slnka a táto lopta, s priemerom 1,4 metra, by silovo pôsobila na objekty vzdialené okolo 18 kilometrov. Silou síce nepatrnou, ale merateľnou. Hocičo, čo sa na svojich potulkách priestorom dostane do tejto vzdialenosti od Slnka, tak môže rátať s jeho pôsobením na trajektóriu objektu. Či to zostane v našej sústave, alebo ju len po parabolickej trajektórii preletí, záleží od vektoru dráhy telesa.
Pioneer 10 odštartoval 3.3. 1972 z mysu Canaveral na Floride(sú tam štartovacie pady pre všetky projekty americkej NASA) a na orbit ho vyniesla raketka menom Atlas. Sonda bola súčasťou skoro 20-ročného programu Pioneer, ktorý bol zameraný na prieskum vzdialenejších končín našej sústavy. Sonda bola prvá v histórii, ktorá sa dostala za obežnú dráhu Marsu a primárne bola určená na prieskum okolia Jupitera, jeho povrchu a jeho obežníc. Zaujímavý bol aj začiatok jej cesty. Asi jedenásť hodín po štarte zo Zeme preťala trajektóriu Mesiaca(bežne sa tam chodilo 4 dni), takže si celkom pekne fičala. Po štyroch mesiacoch letu ju za Marsom čakala prvá ťažká skúška v podobe prechodu asteoridového pásu, ktorý sa trvalo nachádza medzi Marsom a Jupiterom. Konštruktéri a technici tŕpli viac ako polroka, kým sa z neho bez vážnejšieho poškodenia dostala. K prvému mesiacu Jupitera-Sinopu(či dosiahnutiu jeho trajektórie) sa dostala v novembri 1973. V okolí Jupitera a medzi jeho obežnicami, vďaka presným výpočtom, ktoré na sekundu a doslova na meter presne zohľadňovali miesto a čas výskytu objektov v blízkosti obrej planéty, sa elegantne pohybovala a posielala na Zem neuveriteľné zábery, ktoré dovtedy nebolo možné zrealizovať žiadnym ďalekohľadom. Sonda sa okrem iného podostávala do pôsobenia rôznych radiačných a elektromagnetických poli. Občas sa niečo zhaluzilo, ale napriek tomu bola stále plne ovládateľná zo Zeme, samozrejme s nejakou časovou odozvou, ktorá bola spôsobená jej vzdialenosťou od Zeme.
Na samotnej sonde veľkosti menšej komody (bez antén ) sa nachádzajú všetky tie to zariadenia:
- trojosý héliový magnetometer HVM [= Hélium Vector Magnetometer] (citlivosť 2.5 nT);
- systém štyroch detektorov pre meranie zloženia a energetického spektra nabitých častíc CPI [= Charged Particle Instrument]:
- hlavný ďalekohľad (protóny 3 – 68 MeV, rozlíšenie prvkov vodík až kyslík);
- detektor protónov s nízkymi energiami (0.3 – 9 MeV);
- detektor elektrónov s energiami nad 3 MeV;
- detektor indukovaného štiepenia jadier Th232 pre registráciu protónov s energiami nad 30 MeV;
- 4 neskenujúce Ritchey-Chretienovy ďalekohľady na detekciu meteoroidov a asteroidov;
- impaktný plynový detektor mikrometeoroidov (nad 1 ng, 234 buniek plnených zmesou Ar-N);
- súbor 5 detektorov pre registráciu nabitých častíc v radiačných pásoch Jupitera (elektróny 0.01 – 35 MeV, protóny 0.15 – 80 MeV);
- súbor 7 Geigerových detektorov pre meranie kozmického žiarenia GTT [= Geiger Tube Telescope];
- súbor 3 polovodičových detektorov kozmického žiarenia CRT [= Cosmic Ray Telescope];
- analyzátor plazmy PA [= Plasma Analyzer];
- ultrafialový fotometer (20 – 80 nm);
- rastrujucí fotopolarimeter IPP [= Imaging Photopolarimeter] pre zhotovovanie snímok Jupitera a zodiakálneho svetla v dvoch farebných kanáloch (390 – 490 nm a 580 – 700 nm, max. rozlíšenie na Jupiteri 200 km);
- dvojkanálový infračervený rádiometer (14 – 25 mikrometrov a 19 – 56 mikrometrov)
Pioneer 10 v okolí Jupitera splnil všetko, na čo bol pôvodne naprojektovaný, plus niečo navyše. Jupiter sondu plánovane, po jemnej korekcii dráhy, gravitačne vypľul smerom von zo Slnečnej sústavy. Zhruba o desať rokov(1983) preťal trajektóriu Neptúnu, ktorý sa vtedy, ako planéta, nachádzal ďalej ako Pluto, ktoré sa už v súčasnosti za planétu neklasifikuje, resp je zadefinované ako trpasličia planéta. Posledná interakcia so sondou sa udiala v roku 2003, keď bola od Zeme vzdialená asi 12 miliárd km. Odvtedy si žije svoj vlastný život a vzďaľuje sa k hviezde, ktorú som spomínal na začiatku príspevku. Vzďaľuje sa od Slnka rýchlosťou 390 miliónov kilometrov za rok, čo po prepočte vychádza jemne cez 12 km za sekundu.Taký Voyager 1, spomínaný v úvode je o niečo rýchlejší, ide rýchlosťou cez 17 km/s. Človek už dokázal veľké veci. Ale to je len začiatok, prakticky sme iba objavili oheň, hoci veľká časť vesmírnych agentúr a súkromníkov-vizionárov s obrovským majetkom idú teraz naplno a dejú sa veľké veci. Čo môže byť o tisíc, desaťtisíc, stotisíc, či milión rokov? Trúfate si na odpoveď?
