Táto vec začala pred šiestimi rokmi titulom SPINTIRES, čo bol simulátor prevážania ťažkých nákladov (dreva, či skôr napílených drevených kmeňov – u nás bežná lesná aktivita) v najťažšom možnom lesnom teréne za pomoci tých najzverskejších ľahkých, stredných, ťažkých a ultraťažkých vozidiel z obdobia Sovietskeho Zväzu, z bodu A do bodu B. Výborná záležitosť pre trpezlivých a zorientovaných. Všetko sa na autách chovalo tak ako sa má. Od zvukov, vizuálu, spotreby, prevodoviek, medzinápravových prevodoviek, redukcii, zámkov diferenciálov a zámkov medzinápravových diferenciálov. Úplná lahoda.
Z pohľadu hrania sa bol problém ten, že to naozaj nebola hra, ale simulácia totálnej zveriny v najdrsnejších podmienkach. Prejdený kilometer vedel byť kľudne záležitosť na pár desiatok minút. A pár metrov pred cieľom sa vám kľudne mohlo stať, že musíte začať od začiatku. Doslova sizyfovská robota, kde ste stále boli na hrane. Ale mne sa takéto “hry” jednoducho páčia, lebo sú ekvivalentom ťažkej šachovej partie, kde sa treba chovať aj takticky, aj strategicky, inak vás hra bude každú chvíľu prefackávať a knockautovať.
Titul SPINTIRES sa plynule pretavil do titulu MUDRUNNER (to je na dlhší samostatný príspevok), čo bol výrazný posun v ponuke a možnostiach. Pribudli americké stroje tej istej kategórie do ťažkého terénu, vrátane americkach máp. V istých veciach to bolo zjednodušene, nebol to taký hardcore, ale stále si to držalo vysokú úroveň, hoci pár veci z reality bolo okresaných. Aby si to vedeli zahrať aj dievčatá, či adolescenti s hnisavými vyrážkami, ktorí si nemali možnosť také stroje vyskúšať reálne, čiže nevedia posúdiť mieru simulácie.
Nuž a titul MUDRUNNER sa tento rok pretavil do titulu SNOWRUNNER. To by som už nazval malou revolúciou, lebo sa zmenilo všetko. Niečo k lepšiemu (veľká časť vecí), niečo k horšiemu (malá časť veci).
Vo výsledku je to jedna vymakaná záležitosť na skutočne veľkých mapách (prostredie z niekoľkých ikonických štátov USA, z Kanady a z Ruska), s nádherným vizuálom a zvukmi, s tými správnymi strojmi, ktoré sú určené na plnenie stoviek misií, s obrovským množstvom komodít.
Vyfasujete relatívne obrovské plochy (väčšina z 22 máp má plochu 4 km štvorcové) s absolútne rozbitou cestnou infraštruktúrou a s nefunkčnými továrňami, keďže základná logistika nie je možná. Vašou úlohou je vzkriesenie tejto infraštruktúry práve za pomoci dostupnej techniky. V tomto si to zachovalo extrémnu obtiažnosť, opäť je nevyhnutné si premyslieť každý meter trasy, každú vec v predstihu niekoľkých krokov dopredu, keďže veci majú svoju logickú postupnosť. Pokiaľ spravíte chybu v plánovaní, zabijete zbytočne pár hodín, bez hmatateľného výsledku.
Čo som čítal hodnotenia hráčov, tak sú dve skupiny. Jedna z nich skočila na krásne vyzerajúci a nazvučený titul a po pár hodinách ho vyhodila, lebo nepochopila základné mechaniky hry, prípadne im absolútne nevyhovovalo nejaké rozmýšľanie, či nevyhnutná trpezlivosť. Jednoducho došlo po krátkom čase k frustrácii do červená. Druhá časť hráčov (tá menšia ) pradie od rozkoše a blaha. A prenesie sa cez pár do oči bijúcich absurdností. Skôr do uší, aby som bol presnejší. Ale to sú iba estetické záležitosti a je ich naozaj nepodstatné minimum.
Samotná hra, v porovnaní so SPINTIRES a MUDRUNNER, sa stala hrou nielen zo simulačného hľadiska, ale aj vďaka klasickému level systému, kedy zbierate body a peniaze za dosiahnuté výsledky. Nie je to tak, že máte hneď k dispozícii prakticky celý vozový park, ktorý zahŕňa pár desiatok vozidiel. Začínate so šunkami, polorozbitymi šunkami, ktoré si postupne opravujete a upravujete rôznymi ťažko, či ľahšie získanými reálnymi vylepšeniami (lepšie motory, lepšie nápravy, lepšie prevodovky, väčší výber pneu, AWD, uzávierky diferenciálov, navijáky, nadstavby, dizajnové prvky atď.) . Niektoré z týchto vecí náhodne nájdete počas nevyhnutného prieskumu terénu, niektoré si musíte kúpiť za drahé herné peniaze.
Treba objektívne poznamenať jedno. Spomínal som, že malá časť vecí sa zmenila k horšiemu. Je to iba detail. Ide o licencie vozidiel. V SPINTIRES boli a sú originálne sovietske stroje. V MUDRUNNER sú licencované originálne americké, aj sovietske stroje. V SNOWRUNNER sú licencované iba americké stroje. Tie ruské sú kompiláty známych ruských značiek, ktoré nemáte problém idetifikovať. Je to iba detail, ktorý až tak nevadí. Je to vynahradené neuveriteľne krásnym spracovaním každej mašiny, či už americkej, alebo ruskej. Tie modely sú dokonalé, je tam najposlednejšia skrutka, pružina, hriadeľ, tiahlo, či kábel, všetko sa hýbe, vŕzga, sičí, škrípe, vzdychá, ohýba sa a trpí pri prejazde ťažkým terénom.
Nie je tu žiadny instant postup, či vývoj, tu sa niet kam ponáhľať. Toto má byť o pohode. Keby som pil alkohol, tak si pri tejto hre cuckám “skotskou” a mám zapálený “doutnik”. Navyše keď vám do toho hrá príjemná ambientná gitarová muzička na americký western spôsob, resp. v ruských lokalitách vás v uchu šteklia clivé ruské motívy. To je, čo sa týka SNOWRUNNER, všetko. Odporúčam Premium verziu, nie sú to žiadne kruté prachy. Dostanete za to extrémne veľký balík zábavy. Ohľadom HW odporúčam výbavu, ktorá má riadne nadimenzovanu RAMku. Procesor aj grafika stačí bežný priemer, ale čím väčšia RAM, tým lepšie. Mojich 32 GB je ťažká pohoda, 16GB je ideál, pri 8GB bude hra trochu dýchavičná. Čo viem, tak konzolisti stále pindajú, nakoľko ich zariadenia nie sú stavané na toto. Sony Playstation 4 Pro to utiahne so cťou, aj keď pri zníženom FR. Čiže kto má priemerný komp aspoň so 16 GB RAM, tak si hru kráľovský užije. Nebude mať jediný zádrhel.
