Tento článok je úvodným a krátkym článkom k zásadnej časti diela spisovateľa, biochemika a vedca Isaaca Asimova, ktoré sa nachádza (či skôr bude nachádzať) na tomto webe.
Konkrétne pôjde o dva prepojené a úžasné celky, ktoré sú natlačené v 12 knihách, na asi 5000 stranách, takže sa budem venovať dvom sériám o Robotoch a Nadácii.
Informácia pre tých, ktorí netušia o čom tak môže byť toto sci-fi veľdielo. Nemyslím túto konkrétnu knihu (Já, robot), ale celý ten komplex o Robotoch a Nadácii. Podstata si drží mix vedeckej fantastiky a detektívky (skutočne na veľmi vysokej úrovni). Vo veľkej časti diela sa používa výraz „psychohistória”, čo sa dá chápať ako matematická disciplína, ktorá má čo do činenia s matematickou pravdepodobnosťou. Je to metóda, ktorá sleduje zákonitosti chovania ľudských más, doslova v galaktickom merítku.
V celom tom obrovskom diele ide o to, ako počiatočná robotizácia spoločnosti (plus mínus pár stoviek rokov hore dole okolo našich časov) bola vítaným pomocníkom ľudstva, aj z pohľadu aktivít človeka v našej slnečnej sústave. Neskôr po pár tisícročiach (s patričným technologickým progresom) došlo k postupnému osídľovaniu blízkych hviezdnych sústav, hlavne s obrovskou pomocou humanoidných robotov, ktorí sa starali o všetko možné a nemožné.
Zem ako planéta pôvodného ľudstva sa stala doslova Popoluškou, ghetom, slumom ľudstva, kde zostal iba odpad a zberba. Po nejakom čase sa človek rozliezol po veľkej časti našej Galaxie, roboti ako takí, boli staroveké artefakty z dávnej minulosti ľudstva, dokonca boli tabu, obrovské tabu, boli to zakázané predmety. Ľudstvo dokonca zabudlo z ktorej planéty pochádza, Zem už vtedy bola dávno mŕtva planéta – aj keď existujúca, ale vedome zničená mocou vyššej politiky, povrch bol neobývateľný vďaka extrémne vysokej rádioaktivite.
Lenže….Nie všetky umelé mechanizmy robotieho druhu boli deaktivované a zničené. jeden z nich sa preplieta celým dielom. Pointa je veeeeľmi zaujímavá, šokujúco zaujímavá. Čitateľ dočíta poslednú 5000cu stranu celku a spadne mu sánka, keďže dostal posledný dielik skladačky a dumá, .urva, to snáď nie je možné? Potom mu začne všetko do seba zapadať a celok získa úplne iný a šokujúcejší význam, ktorý má čo do činenia so spomínanou “psychohistóriou”. A ide odznova, od začiatku do roku 1982, s úplne iným druhom pozornosti pri čítaní. To je jednoducho veľdielo, ktoré sa nedá absorbovať jedným, či dvoma opakovanými prečítaniami. To je pôžitok, ktorý si dávkujete ako silnú a ťažkú drogu, pomaly si ju dávkujete a máte problém skončiť
Celé dielo začína poviedkovým cyklom “Já, robot”, čo je súbor krátkych, ale o to šťavnatejších poviedok, ktoré sú opisom spomienok jednej postaršej vedkyne a výskumníčky. Jedného pekného slnečného dňa, mladý pánko-novinár, navštívi, niekedy v polovici 21 storočia, jednu starú babku a doluje z nej zážitky z úsvitu robotiky a kybernetiky. Babka ide, melie z posledného a spomína. A novinár zaznamenáva a odlupuje a odkrýva dávno zabudnuté spomienky. Konkrétne táto kniha bola písaná v období druhej svetovej vojny a je zaujímavé sledovať vtedajšie vízie ľudí (ktorí boli vtedy celkom v obraze) so súčasnou realitou. Napriek úplne rozdielnym princípom súčasnej a fiktívnej robotiky a kybernetiky je dielo prudko a trvalo opakovane čitateľné, pútavé, plné rôznych zaujímavých zápletiek.Celý obrovský dvojcyklus, ktorý zahŕňa cez viac ako 20000 (dvadsaťtisíc) rokov ľudskej histórie, začína teda narodením jednej Susan (spomínaná babka v úvode) v roku 1982.
Možno je vhodné uviesť, že známy film s Willom Smithom, v hlavnej úlohe, vyškrabal malú časť z tohto zdroja, ale ináč s knihou nemá nič spoločné, je to doslova zbytočný film. Keby nemal ten názov aký má, žiadny problém. Lenže ho má a výsledok absolútne degraduje to, čo v skutočnosti obnáša kniha.
Ak sa z vás niekto na to dá, odporúčam čítať produkty z vydavateľstva Triton/Argo, knihy majú výbornú väzbu, papier, záložky, dobre voňajú. Navyše viac ako dve tretiny v Čechách vydaného diela boli preložené ešte pred rokom 1989 (jedna z mála veci, kde nevrčím na komunistov a socializmus), takže korektúry, významový a gramatický preklad sú bez nejakej zásadnej chybičky.
