Tejto voľnočasovej aktivite sa venujem od úplného detstva. Mal som dve dlhšie pauzy, prvú medzi rokmi 1994-2004, druhú medzi rokmi 2011-2017. V mojom prípade išlo primárne o plastikové modelárstvo, ktoré bolo rozdelené do troch období. Prvé bolo súčasťou ranej mladosti a dospievania, s dostupnou ponukou modelov z modelárskych obchodov, hračkárstiev a Tuzexov počas éry rozvinutej socialistickej spoločnosti. V tejto ére u mňa prevažovali modely od východonemeckého výrobcu VEB Plasticart v mierke 1:100, následne modely od československých výrobcov Kovozávody Prostejov a SMER, kde prevažovala mierka 1:72. Výnimočne som sa dostal k stavebniciam od Revellu a Tamiya. S farbami a podobnými vecami to bol v tej dobe stále “vopruz”.
Po roku 1989 sa situácia výrazne zmenila. Prešiel som na mierku 1:48 a slintal som z ponuky firmy Hasegawa, ktoré patrili medzi absolútne najdrahšie záležitosti na trhu. Samozrejme, že za kruté prachy vás čakala krutá kvalita a výzva v podobe extranáročnej precíznej modelárčiny, ktorá si vyžadovala prístup na úrovni neurochirurgie. Normálne traumatická záležitosť. Náročnosť bola spôsobená štruktúrou hasegawáckej dokumentácie ku každej stavebníci, to si vyžadovalo doslova inžiniersky prístup. Taká Tamiya to mala oveľa prehľadnejšie, ale Hasegawa bola srdcovka, ktorú som jednoducho musel mať.
Po nejakom čase a pár náročných modeloch prišla zmena priorít trávenia voľného času (naplno sa rozbiehali moje hudobné aktivity) a došlo k dlhému útlmu na poli plastic kits. Po skoro desaťročnej pause som sa do toho znova pustil a riešil som iba mierku 1:144 z produkcie Revellu, prišla mi v tej dobe ako ideálna, z pohľadu priestorovej náročnosti.
Neskôr opäť došlo k dlhej pauze a v roku 2017 som sa rozhodol pristúpiť k absolútne vážnemu poňatiu plastikovej modelarciny. Najprv som si dlho ujasňoval mierku. Išlo mi o to, že som nechcel riešiť iba lietadlá a vrtuľníky. Mal som zálusk aj na pozemnú techniku a loďstvo, či už hladinové, alebo ponorkové. Víťazne z toho vyšla mierka 1:72, ktorá obsahuje množstvo modelov všetkých kategórii. Obstaral som si postupne všetko (cca 15 stavebníc a potrebný hardware), čomu sa momentálne venujem a budem venovať ďalšie roky. Celé som to nazval THE BASE PROJECT a okrem samotnej techniky to bude obsahovať letiskovú stojanku so základnou infraštruktúrou jedného malého letiska, vrátane suchého doku pre loďstvo.
Tu je zoznam veci, ktoré chcem dokončiť do 4-5tich rokov, sú už u mňa v skrini, navyše niečo už je dokončené a niečo je v štádiu finišu, všetko je v mierke 1:72, uviedol som meno stroja a vedľa neho výrobcu stavebnice s katalógovým číslom, ak by ste si to chceli pozrieť podrobnejšie:
F4U-5 CORSAIR Revell – Nr. 04143
MiG-21 F-13 FISHBED C Revell – Nr. 03967
P-51 D MUSTANG Revell – NR. 04148
Mi-8 T HIP C Zvezda – NR. 7230
SH-3 D SEA KING Italeri – NR. 1433
P-47 M THUNDERBOLT Revell – NR. 03984
B-25 J MITCHELL Hasegawa – NR. 0546
MiG-25 RBT Revell – NR. 03878
DHC-6 TWIN OTTER Revell – NR. 04901
T-55 AM/AM2B Revell – NR. 03306
ZIL -157 Icm – NR. 72561
KZKT-537L & MAZ-537 Takom – nr. 5003
PT-109 Revell – Nr. 05147
S-100 CLASS Revell – Nr. 05162
TYPE VII C/41 Revell – Nr. 05162
Popri plastikovom modelárstve som ľahším spôsobom riešil aj železničné modelárstvo, ale v menšej miere. Dlhé roky veľkosť N, to sa týkalo 80’s dvadsiateho storočia, s výraznou otcovou pomocou. V 2008 som prešiel na H0, ale toto je momentálne zmrazená aktivita do odvolania, napriek pár pekným kúskom v zbierke.
Ďalšou zásadnou modelárskou činnosťou boli u mňa modely z Lega. Nemám tým na myslí postaviť to, čo ponúka konkrétna Lego stavebnica. Lego je mojou súčasťou od mojich 8 rokov a za ten čas sa mi podarilo nahromadiť pár desiatok kíl stavebného materiálu, predovšetkým z Lego Technic stavebníc. Tu mi išlo o to, že od 90’s som si kupoval stavebnice iba na základe toho, čo daná stavebnica obsahovala. Takto som sa potom neskôr dopracoval k skutočne mohutnej stavebnej základni a moje modely, či výtvory boli čoraz väčšie a väčšie. Samozrejme, že všetko sa muselo hýbať a žiť, obsahovalo to množstvo motorov, senzorov, káblov, hadičiek vzduchotechniky, lán, prevodoviek a mnoho ďalšieho. Najväčšie modely boli skutočne mohutné záležitosti, vysoké kľudne aj 2 metre a vážiace okolo 30 kíl. Celý ten proces výstavby som vždy fotil, čiže okrem fotiek plastikového modelárstva sem občas prihodím staré fotky s Legom.
Inšpiráciu som hľadal primárne v stavebných mechanizmoch a v dopravných prostriedkoch. Keď máte prakticky cez meter kubický kociek, rozčlenených do stoviek mikroškatuliek, tak s tým sa už dá vybavkať. Tie kocky majú celkovú hmotnosť nejakých 125 kg, zbierka zahŕňa skoro 40 rokov, hoci najväčší prísun materiálu sa dial medzi rokmi 2003-2010, kedy som sa úplne odtrhol z reťaze a nepretržite nakupoval Technic a najtučnejšie UCS sety.
Posledná odnož modelárstva je modelárčina úplne od piky. Špajdle, drevené a kovové profily, elektronika, plexisklo, guma, balza atď. V tomto prípade som nešiel podľa ničoho, iba som si stanovil, čo má byť výsledok a spravil som si vlastne náčrty a postupy, podľa ktorých som následne išiel.
Takže toľko k modelcraftingu. Občas pribudnú nejaké články a fotografie.
